Ako na nás vplývajú výkyvy teplôt? Viac, než si myslíte

Jeden deň upotené horúčavy, krátko na to búrky a potom zasa ochladenie aj o desať stupňov. Prechod z klimatizovanej miestnosti do rozpáleného exteriéru. Už aj v miernom podnebnom pásme sa čoraz častejšie stretávame s dramatickými zmenami, niekedy aj zo dňa na deň. Možno sa to nezdá, ale výkyvy teplôt dokážu s organizmom poriadne zamávať. Ako na nás vplývajú a ako sa na ne pripraviť?

Vonkajší a vnútorný teplomer

Ľudské telo má svoj vlastný vnútorný teplomer, ktorý v ideálnom prípade ukazuje 36 – 36,9 °C.

Samozrejme, tieto hodnoty sa môžu individuálne mierne odlišovať, ale približne v tomto horizonte sa pohybuje „zdravá“ telesná teplota. Akékoľvek výraznejšie odchýlky už znamenajú, že niektoré procesy, vrátane funkcie orgánov, už nemusia prebiehať tak, ako by mali. ⁽¹⁾

Telesnú teplotu ovplyvňujú rôzne faktory, vnútorné aj vonkajšie a jedným z najvýznamnejších je aj  teplota okolo nás. Ak sa zmení, naše telo sa tomu musí prispôsobiť. Za normálnych podmienok je na to plne vybavené. Ak sú však výkyvy výrazné, prípadne príliš časté, môžu nastať problémy.

Reakcie tela na veľký výkyv teploty

Niektoré sú okamžité, iné zasa závažnejšie, potenciálne aj s výraznejším dopadom na zdravie. Vezmime si napríklad prechod z klimatizovanej miestnosti do horúčavy.

„Umelo nastavené výkyvy teploty zvláda organizmus veľmi ťažko. Telo je prudkou zmenou oslabené. Srdce začne biť rýchlejšie, aby sme sa ochladzovali, začneme hlbšie dýchať. Na takéto reakcie musí byť telo v dobrej kondícii, hlavne srdcovocievny systém,” vysvetľuje MUDr. Adriana Šimková, všeobecná lekárka a internistka. ⁽²⁾

Rizikové je však nárazové ochladenie.

„Krátkodobé výkyvy teplôt smerom nadol môžu narušiť našu lokálnu, slizničnú imunitu napríklad v oblasti nosohltana. Následkom takéhoto prechladnutia potom môže byť výskyt vírusových infekcií, ako napríklad nádcha alebo bronchitída,” opisuje praktický lekár Ondřej Masner. ⁽³⁾

Keď sa telo potrebuje ochladiť, potíme sa. Naopak, ak nám je zima, začíname sa triasť. Týmito jednoduchými fyziologickými javmi sa náš organizmus snaží udržiať vnútornú teplotu na zdravých hodnotách. Pri prudkej zmene nefungujú naše prirodzené termoregulačné mechanizmy.

Ak je pokles či nárast teploty príliš výrazný, telo môže reagovať šokovo. To organizmus vysiľuje a preťažuje, čo má za následok nepríjemné príznaky.

Okrem vyššie uvedených k nim patria aj dehydratácia, nevoľnosť, malátnosť, zmätenosť, poruchy vedomia, výkyvy nálad či podráždenosť, nechutenstvo, vyššia chorľavosť či kardiovaskulárne ťažkosti.

Prevencia pred výkyvmi teplôt

Na výkyvy teplôt najhoršie reagujú ľudia s dlhodobo oslabenou imunitou či viacerými diagnózami súčasne.

„Sú to najmä ľudia s chronickými ochoreniami srdcovocievneho systému, ľudia s poruchami krvi, obličiek, pacienti s respiračnými a metabolickými ochoreniami, napríklad cukrovkári, ale aj onkologickí pacienti po chemoterapii alebo rádioterapii. Takisto malé deti a starší ľudia,” vymenúva MUDr. Adriana Šimková. ⁽²⁾

Chrániť pred výkyvmi sa však musí každý.

1. Obliekajte sa podľa počasia

Niekedy sa môže vonkajšia teplota zmeniť rýchlejšie, než náš šatník. Je však dôležité prispôsobovať ho tomu, čo nás čaká za dverami domova. Pri vysokých teplotách uprednostňujte voľnejšie, dýchateľnejšie oblečenie, pri ochladení nezabúdajte na ochranu hlavy.

2. Pozor na klimatizáciu

Rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou by nemal presiahnuť 5 °C. Myslite na to pri nastavovaní klimatizácie. Čokoľvek nad túto hodnotu už môže telu spôsobiť šok.

3. Hydratujte

Hoci najviac sa potíme v lete, dehydratácia sa nám nevyhýba ani v chladnejších mesiacoch. Je dôležité priebežne dopĺňať tekutiny, ideálne formou čistej vody. Ak ich strácame viac, musíme viac aj piť. Pozor, pri potení strácame aj elektrolyty, dôležité minerály vrátane draslíka, horčíka či sodíka. Pomôcť doplniť ich môže minerálka. ⁽⁴⁾

4. Pozor na slnko

Opálená pokožka je často vnímaná ako atraktívna a mnoho ľudí si leto bez chytania bronzu ani len nevie predstaviť. Ale pozor, priame slnečné žiarenie, najmä v najhorúcejších mesiacoch, môže mať na pokožku zhubný vplyv. Chráňte svoju pokožku pred slnkom používaním opaľovacieho krému s dostatočným ochranným faktorom a noste pokrývku hlavy. Ak je to možné, vyhýbajte sa priamemu slnku a uprednostňujte tieň. ⁽⁵⁾

5. Celoročná imunita

Naša obranyschopnosť musí byť pripravená čeliť výzvam 365 dní do roka. Podporovať imunitu je potrebné bez ohľadu na to, či je chrípková sezóna, alebo čas na dovolenku. Aktívny pohyb, pestrý jedálniček, otužovanie, dostatok odpočinku a spánku, hydratácia, regulácia stresu. Imunitu môžete podporiť aj kvalitnými výživovými doplnkami – vitamín C, vitamín D, zinok alebo laktobacily a bifidobaktérie pre rovnováhu črevnej mikroflóry.

Cemio Zinok Premium, 100 tabliet

• Novinka

Imunita

6,99€ Na sklade

Pridať do košíka

GS Vitamín C 1000 so šípkami, 100 + 20 tabliet

• Na 4 mesiace
• Novinka

Vitamín C

9,89€ Na sklade

Pridať do košíka

GS Probiotic Strong, 60 + 20 kapsúl

• Novinka

Laktobacily

14,49€ Na sklade

Pridať do košíka

6. Nie alkoholu a cigaretám

Alkohol výrazne ovplyvňuje našu termoreguláciu. ⁽⁶⁾ Keď si vypijeme, je nám zvyčajne teplejšie, čo môže vzbudiť falošný dojem teplotného komfortu, aj keď opak je pravdou. Podobný vplyv má aj fajčenie. Oba zlozvyky dokážu výkyvy teplôt ešte zhoršiť.

Niekedy sa výkyvom teplôt vyhnúť nemôžeme. Nedokážeme vypnúť klímu v nákupnom centre či stlmiť horúčavy vonku. Môžeme sa však na ne pripraviť, čo nám umožní lepšie ich zvládať a vyhnúť sa nepríjemným dopadom na zdravie.

Zoznam použitých zdrojov:
(1) How Does the Human Body Maintain Its Temperature?
(2) Čo robia prudké výkyvy počasia s naším telom? Zistite, či patríte do kritickej skupiny
(3) Ako zvládnuť šok z rýchlej zmeny počasia? Toto radí lekár
(4) All About Electrolyte Imbalance
(5) Sun and Skin, The Dark Side of Sun Exposure
(6) Thermoregulation and Alcohol