Antibiotiká za každú cenu? Škodíme si tým viac, než si myslíme

Slováci patria v rámci Európskej únie k národom, ktoré nadmerne užívajú antibiotiká. Podľa záverov epidemiologickej správy EÚ z roku 2022 ⁽¹⁾ sme v hornej tretine všetkých členských štátov a tento trend má u nás stúpajúcu tendenciu. Žiaľ, väčšina z takmer 4 miliónov balení antibiotík ročne je na Slovensku predpisovaná na vírusové infekcie horných dýchacích ciest, pri ktorých nemajú žiadne účinky. Práve naopak, postupne môžu viesť k antibiotickej rezistencii.

Na čo slúžia antibiotiká?

Hlavný účel antibiotík sa ukrýva v ich názve, ktorý pozostáva z dvoch gréckych slov: anti (proti) a bios (život), čiže ide o lieky určené proti živým organizmom. Aby sme boli presnejší, antibiotiká sú navrhnuté na zvládanie bakteriálnych infekcií. Baktéria je živý, jednobunkový mikroorganizmus, zatiaľ čo vírusy, druhí pôvodcovia infekcií, nepozostávajú z buniek a tým pádom ich neradíme k živým organizmom.

Tento rozdiel je mimoriadne dôležitý.

Mechanizmus účinku antibiotík je totiž navrhnutý výhradne proti bakteriálnym infekciám. Keď človeka napadne akýkoľvek vírus, napríklad prechladnutia či chrípky, antibiotiká sú zbytočné a ich užívanie môže byť dokonca škodlivé.

Niektorí ľudia sa naučili automaticky vkladať dôveru do antibiotík, akonáhle sa u nich objavia prvé príznaky najmä sezónnych ochorení. V istých prípadoch si ich dokonca proaktívne vyžiadajú od svojich lekárov.

„Ešte stále u nás prevláda pocit, že keď neodídem od lekára s predpísaným liekom, nie som si istý, či ma vôbec liečil dobre,“ hovorí Martin Kultan, generálny riaditeľ poisťovne Dôvera, ktorá vykonala internú analýzu spotreby antibiotík. ⁽²⁾

Výsledky rôznych štúdií potvrdzujú, že pacienti dokážu do veľkej miery ovplyvniť, aké lieky im lekár predpíše. ⁽³⁾

Pri prechladnutí či bežnej chrípke je však potrebná liečba príznakov, ktorá pozostáva z užívania voľnopredajných liekov v kombinácii s odpočinkom, hydratáciou a vitamínmi. Antibiotiká majú pri zmierňovaní príznakov a odstraňovaní príčiny nulový efekt a nemali by byť nasadzované ani na „urýchlenie“ zotavovania. Význam majú jedine vtedy, ak je potvrdená bakteriálna infekcia, prípadne existuje dôvodné podozrenie, že práve baktérie sú zdrojom zdravotných ťažkostí.

GS Probiotic Antibio, 10 kapsúl

• Novinka

Laktobacily

4,89€ Na sklade

Pridať do košíka

GS Probiotic Strong, 60 + 20 kapsúl

• Novinka

Laktobacily

14,49€ Na sklade

Pridať do košíka

GS Vitamín C 1000 so šípkami, 100 + 20 tabliet

• Na 4 mesiace
• Novinka

Vitamín C

9,89€ Na sklade

Pridať do košíka

Prečítajte si: Na bolesť hrdla netreba vždy antibiotiká. Ako rozoznať jej pôvod?

Baktérie odhalí CRP test

S odhalením prítomnosti škodlivých baktérií dokáže pomôcť takzvaný CRP test, teda test na prítomnosť C-relatívneho proteínu. Táto látka vzniká v pečeni a koluje krvou, pričom sa prirodzene nachádza aj v zdravom ľudskom tele. Funguje ako akýsi senzor na choroby, pretože pri infekcii jej množstvo v organizme stúpa. Dôležitá je predovšetkým koncentrácia CRP, vyjadrená v miligramoch na liter – mg/l. Podľa nameraných hodnôt potom lekár dokáže stanoviť odporúčanú liečbu:

• do 6 mg/l – zdravý pacient, nie je potrebná liečba,
• do 8 mg/l – slabšia infekcia, stačí pomocná liečba,
• cca. 35 mg/l – vírusová infekcia, stačí pomocná liečba,
• nad 40 mg/l – bakteriálna infekcia, sú potrebné antibiotiká.

CRP test je bezbolestný, vykonáva z kvapky krvi odobratej z prsta. Výsledky sú k dispozícii už do niekoľkých minút a poskytujú pomerne jasný obraz o tom, čo stojí za pacientovými problémami. Všeobecný lekár pošle človeka na CRP vyšetrenie vtedy, ak pomocná liečba nezaberá, existuje podozrenie na väčší zápal v tele, prípadne nie je možné určiť pôvod infekcie inými cestami. ⁽⁴⁾

Ako môžu antibiotiká uškodiť?

Najzávažnejším spôsobom, akým vie byť zbytočné či nadmerné užívanie antibiotík škodlivé, je budovanie tzv. antibiotickej rezistencie. Inými slovami, baktérie si na ne postupom času vytvoria odolnosť. Sú totiž mimoriadne prispôsobivé. Čím dlhšie sú vystavované nejakým vplyvom, tým viac sa na ne adaptujú, učia sa im vyhýbať, prípadne prežiť ich pôsobenie. Môže sa tak stať, že človek užije antibiotikum, no liek nebude účinný.

Dnes je už 12 % baktérií úplne odolných voči antibiotikám a oveľa viac ich odoláva minimálne jednému druhu takejto liečby. ⁽⁵⁾ Do čiastočne odolnej kategórie patrí napríklad zlatý stafylokok, ktorý dokáže v tele vyvolať rôzne typy zápalov, niektoré druhy streptokokov, prípadne baktéria tuberkulózy.

K šíreniu týchto odolných baktérií dochádza rovnakým spôsobom, ako pri iných baktériách, teda najmä vzduchom pri rozprávaní, kašli a kýchaní, či kontaktom s postihnutou plochou. ⁽⁶⁾

Mohlo by sa teda zdať, že aj prevencia bude podobná. Dostatočná hygiena rúk však chráni iba do istej miery, oveľa efektívnejšie je užívanie antibiotík iba vtedy, ak je to opodstatnené.

Antibiotiká nepriaznivo zasahujú črevný mikrobióm

Ľudské telo je prirodzeným domovom miliárd baktérií. Väčšina z nich sa nachádza v takzvanom črevnom mikrobióme, resp. črevnej mikroflóre. Nie všetky z týchto mikroorganizmov sú škodlivé. Mnohé sú dôležité pre funkciu imunitného systému, podieľajú sa na trávení a iných nevyhnutných procesoch v tele.

Antibiotiká však nekompromisne pôsobia na celý mikrobióm. Dochádza k úbytku prospešných baktérií a k vychýleniu rovnováhy v prospech patogénnych, teda škodlivých. Dokonca už jeden cyklus užívania dokáže zmeniť pomer baktérií v črevách a môže trvať týždne či mesiace, kým dôjde k náprave. ⁽⁷⁾

To sa často prejavuje tráviacimi ťažkosťami, nevoľnosťou, hnačkou, plynatosťou, či z dlhodobého hľadiska oslabenou imunitou. Nielen to, existujú náznaky, že niektoré druhy baktérií si dokážu geneticky odovzdávať odolnosť, čo môže viesť k dodatočnej rezistencii voči liečbe. Pacient teda môže brať antibiotiká na jeden druh infekcie, no nevedome sa oslabuje aj voči vplyvom iných. ⁽⁸⁾

Antibiotiká a probiotiká

Probiotiká, alebo aj tzv. laktobacily a bifidobaktérie, sú určené na podporu aktivity mikroorganizmov v ľudskom tele. Najvýraznejší účinok majú v črevnom mikrobióme, teda tam, kde antibiotiká často škodia.

Aký je vzťah medzi ich vzájomným užívaním?

Probiotiká sú zvyčajne odporúčané práve na zmiernenie negatívneho vplyvu antibiotík na pomer baktérií v črevách. Pomáhajú predchádzať tomu, aby sa do prevahy dostali patogénne mikroorganizmy. Väčšina antibiotík sa kompletne vstrebe do 2 – 3 hodín od užitia, práve po tomto čase je vhodné konzumovať probiotiká. Ak by sme ich prijali skôr, antibiotiká by mohli potlačiť ich účinok. Užívanie probiotík je vhodné natiahnuť aspoň o 2 až 3 týždne po ukončení liečby antibiotikami. ⁽⁹⁾

GS Probiotic Antibio obsahuje kombináciu 10 kmeňov extrémne odolných laktobacilov a bifidobaktérií v supersilnej dennej dávke 40 miliárd živých kultúr. Zloženie je tiež obohatené o prebiotickú vlákninu inulín z čakanky, vitamín C a organicky viazaný selén na podporu imunity. Užíva sa počas a po liečbe antibiotikami a je vhodný aj pre deti, tehotné ženy a diabetikov. Produkt sa vyrába špeciálnou patentovanou technológiou Bio-support™, ktorá zaisťuje odolnosť živých kultúr.

Vhodnosť užívania probiotík pri antibiotickej liečbe je však nevyhnutné konzultovať s lekárom.

Objavila sa u vás horúčka, ste unavení, slabí, prípadne si to odniesli vaše dýchacie cesty? Neznamená to, že sú hneď potrebné antibiotiká. Práve naopak, možno by ste ich užívali zbytočne. Naordinujte si odpočinok, dostatok tekutín a dajte si radšej voľnopredajný paracetamol. Ak domáca liečba nepomôže, navštívte svojho lekára a antibiotiká užívajte až na jeho odporúčanie.

Zoznam použitých zdrojov:
(1) Antimicrobial consumption in the EU/EEA (ESAC-Net) – Annual Epidemiological Report for 2022
(2)  Nadmerné užívanie antibiotík môže spôsobiť rezistenciu a úmrtia
(3) Effects of Patient Medication Requests on Physician Prescribing Behavior: Results of a Factorial Experiment
(4) Neužívajte zbytočne antibiotiká: CRP vyšetrenie odhalí pôvod infekcie
(5) Zbytočné užívanie antibiotík môže pacientom uškodiť
(6) Antimicrobial resistant bacteria
(7) Krutá sila antibiotík: Kedy a u koho sa naplno prejaví ich temná stránka!
(8) Horizontal transfer of antibiotic resistance genes in the human gut microbiome
(9) Probiotiká a antibiotiká – aký odstup je optimálny?