Veľký prehľad: Najrozšírenejšie vírusy, ktoré spôsobujú zdravotné problémy

Vedci síce popísali desaťtisíce vírusov, no človeka dokáže infikovať „len“ 219 z nich. Sú všade – v našom okolí, ale aj priamo v našich telách. Zaujímavosťou je, že takmer každý dospelý človek v sebe nosí aspoň jeden vírus, a pritom môže byť úplne zdravý a bez akýchkoľvek príznakov. ⁽¹⁾

Problém však nastáva, keď sa príznaky predsa len objavia. Tie sa líšia podľa konkrétneho vírusu. Niektoré spôsobujú horúčku, iné tráviace ťažkosti a tie najagresívnejšie môžu priamo ohroziť život napadnutím orgánov.

Toto je 11 vírusov, ktoré najčastejšie spôsobujú ochorenia.

1. Adenovírusy

Adenovírusy sú skupinou DNA vírusov, ktoré spôsobujú infekcie u ľudí aj zvierat. Človeka dokáže infikovať viac než 50 známych druhov adenovírusov. Tieto vírusy sú známe svojou odolnosťou a schopnosťou prežiť na povrchoch, čo z nich robí mimoriadne nákazlivé patogény. Nakaziť sa a ochorieť síce môže ktokoľvek, najčastejšie však postihujú deti do 5 rokov. Proti adenovírusom zatiaľ neexistuje vakcína. Väčšina ľudí si s infekciou poradí pomocou voľnopredajných liekov a domácej starostlivosti približne za týždeň. ⁽²⁾

Čo spôsobujú?

Kašeľ, horúčka, bolesť hrdla, opuchnuté uzliny alebo sťažené dýchanie – to sú typické prejavy adenovírusovej infekcie. Niekedy sa pridružia začervenané oči, infekcie uší, alebo zriedkavo aj tráviace problémy, ako hnačka. U ľudí s oslabenou imunitou môžu spôsobiť vážnejšie ťažkosti, ktoré si už vyžadujú pobyt v nemocnici, no takéto prípady sú našťastie ojedinelé.

Ako sa prenášajú?

Adenovírusy sú mimoriadne nákazlivé. Prenášajú sa vzduchom prostredníctvom kvapôčok pri kašli, kýchaní alebo rozhovore. Riziko predstavuje aj akýkoľvek kontakt s nakazeným človekom. Na povrchoch dokážu vírusy prežiť dlhšie, pričom sa do tela dostanú dotykom úst, očí či nosa. Vírus môže byť prítomný aj v stolici infikovaných detí, takže výmena plienok je ďalším možným spôsobom prenosu.

2. Cytomegalovírus

Cytomegalovírus patrí do skupiny herpesvírusov a je v populácii pomerne rozšírený, no často „tichý“ – mnohí ľudia ani netušia, že sú jeho nositeľmi. Tento vírus zostáva po infekcii v tele v neaktívnom stave, no môže sa znova aktivovať pri oslabení imunitného systému. Vo väčšine prípadov nespôsobuje žiadne príznaky alebo len mierne ťažkosti. Rizikovými skupinami sú však novorodenci, deti s nedostatočne vyvinutou imunitou a osoby s oslabenou obranyschopnosťou, napríklad po transplantáciách alebo s HIV. ⁽³⁾

Čo spôsobuje?

Príznaky infekcie závisia od zdravotného stavu a veku hostiteľa. Najzraniteľnejšími sú novorodenci infikovaní už pri narodení. U nich sa symptómy môžu objaviť neskôr vo forme zápalu pľúc, zväčšenej sleziny, záchvatov, spomaleného vývoja alebo straty sluchu. U zdravých dospelých vírus zvyčajne spôsobuje mierne príznaky podobné mononukleóze, ako sú únava, horúčka, bolesti hrdla a svalov.

Ako sa prenáša?

Cytomegalovírus sa prenáša menej ľahko ako iné vírusy. Infekcia nastáva pri priamom kontakte, najmä prostredníctvom slín, moču a u mužov semena. Vírus sa v menšej miere šíri aj inými telesnými tekutinami a môže byť prenesený z matky na dieťa počas tehotenstva alebo pôrodu. ⁽⁴⁾

3. Hepatitída

Hepatitída je zastrešujúce označenie pre skupinu vírusov, ktoré napádajú pečeň a spôsobujú rovnomenné ochorenie. Ide o rôznorodú skupinu patogénov, ktoré sa líšia štruktúrou, spôsobom prenosu a klinickými prejavmi. Rozlišujeme päť hlavných kmeňov – HAV, HBV, HCV, HDV a HEV. Proti prvým dvom (HAV a HBV) existujú overené vakcíny, zatiaľ čo proti zvyšným nie. Hoci symptómy sa medzi jednotlivými kmeňmi líšia, všetky majú spoločný terč – pečeň, ktorú môžu poškodiť akútnym alebo chronickým zápalom. ⁽⁵⁾

Čo spôsobuje?

Vírusové kmene HAV, HBV, HEV dokážu vyvolať akútnu infekciu pečene, kmene HBV, HCV, HDV aj chronickú. V závažných a neliečených prípadoch môžu viesť až k cirhóze, rakovine pečene alebo úplnému zlyhaniu tohto orgánu. Hepatitída typu A (HAV) je často sprevádzaná žltačkou (zožltnutie kože a očných bielok), horúčkou, slabosťou a nevoľnosťou.

Ako sa prenáša?

Každý kmeň má vlastný spôsob šírenia. HAV a HEV sa prenášajú najmä kontaminovaným jedlom a vodou. HDV infikuje iba osoby, ktoré už sú nositeľmi HBV, pričom oba tieto vírusy sa šíria krvou alebo pohlavným stykom. HCV sa najčastejšie prenáša krvou, napríklad použitými injekčnými striekačkami alebo transfúziou od infikovaného darcu.

4. Herpes simplex

Herpes simplex vírus (HSV) patrí medzi vírusy z rodiny herpesvírusov, ktoré môžu v tele pretrvávať celoživotne. Rozlišujeme dva hlavné kmene – HSV 1 a HSV 2. Ich spoločnou črtou je, že sa môžu u hostiteľa vyskytovať aj bez akýchkoľvek príznakov. Vplyvom niektorých faktorov, najmä stresu, oslabenej imunity či inej infekcie, môže dôjsť k ich aktivácii. Odhadom až 90 % ľudí, ktorí v sebe majú HSV 1 či HSV 2, je asymptomatických. ⁽⁶⁾

Čo spôsobuje?

Každý kmeň má svoje typické príznaky. HSV 1 sa často označuje ako orálny herpes, keďže spôsobuje pľuzgieriky a rany v okolí pier či v ústnej dutine. HSV 2 je známy ako genitálny herpes a prejavuje sa bolestivými vriedkami v oblasti genitálií a konečníka.

Ako sa prenáša?

Herpes simplex sa šíri najmä priamym kontaktom s postihnutými miestami na tele hostiteľa. V prípade HSV 1 to môže byť napríklad bozkávanie, ale aj zdieľanie príborov, hygienických pomôcok či nápojov. Najčastejším spôsobom prenosu HSV 2 je pohlavný styk.

5. HPV

Pod skratkou HPV sa ukrýva ľudský papilomavírus (z anglického human papillomavirus), ktorý patrí do skupiny DNA vírusov a postihuje kožu a sliznice človeka. Momentálne ide o najrozšírenejšiu pohlavne prenosnú infekciu. ⁽⁷⁾ Až v 9 z 10 prípadov je však asymptomatický a odznie bez nutnosti špeciálnej liečby. Proti HPV existujú účinné vakcíny, určené predovšetkým pre dievčatá a mladé ženy, keďže práve ony patria do najrizikovejšej skupiny.

Čo spôsobuje?

U zdravých jedincov HPV často nespôsobuje žiadne príznaky alebo len mierne prejavy, ako sú vyrážky v oblasti genitálií či na končatinách. Niektoré agresívne kmene však môžu u žien viesť k rozvoju rakoviny krčka maternice. Našťastie, včasný skríning umožňuje začínajúce ochorenie odhaliť a zahájiť vhodnú liečbu. ⁽⁸⁾

Ako sa prenáša?

HPV sa podobne ako genitálny herpes šíri najčastejšie pohlavným stykom s infikovanou osobou. Prenos je možný aj pri úzkom fyzickom kontakte s postihnutým miestom. Odhaduje sa, že väčšina sexuálne aktívnych ľudí sa počas života stretne s HPV aspoň raz.

6. Chrípka

Vírus chrípky patrí medzi RNA vírusy zo skupiny ortomyxovírusov a je známy svojou schopnosťou rýchlo mutovať. Táto vlastnosť mu umožňuje prispôsobovať sa obranným mechanizmom hostiteľa a zvyšuje jeho schopnosť šíriť sa medzi ľuďmi. Odhaduje sa, že každý rok sa ním nakazí približne až jedna miliarda ľudí. ⁽⁹⁾

Chrípka je po prechladnutí druhé najrozšírenejšie respiračné vírusové ochorenie. Aj chrípkový vírus má svoje vlastné kmene, ktoré sa neustále menia. To je dôvod, prečo je vakcinácia potrebná pravidelne a nestačí jednorazová dávka, ako pri niektorých iných ochoreniach.

Čo spôsobuje?

Nástup chrípky je pomerne rýchly. Sprevádzajú ju horúčka, triaška, bolesti hlavy, svalov a kostí, a často aj kašeľ či nádcha. V závažnejších prípadoch môže chrípka viesť až k zápalu pľúc. Najväčšie riziko predstavuje vírus pre ľudí s dlhodobo oslabenou imunitou, ale aj pre deti či starších ľudí.

Ako sa prenáša?

Chrípka patrí k najnákazlivejším vírusom. K prenosu dochádza najmä respiračnými kvapkami pri rozprávaní, kýchaní a kašli. Vďaka svojej štruktúre dokáže prežiť na povrchoch – niekedy hodiny, inokedy až dni. Rizikové je preto aj zdieľanie hygienických pomôcok, jedla, nápojov či podávanie rúk.

7. Koronavírusy

Koronavírusy sú skupinou RNA vírusov, ktoré získali svoje meno podľa charakteristického „korunového“ vzhľadu na povrchu (lat. corona). Tieto vírusy sa bežne vyskytujú u zvierat, no niektoré druhy sa dokážu preniesť aj na človeka. Najznámejším je SARS-CoV-2, ktorý spôsobil ochorenie COVID-19. Celkovo však rozlišujeme sedem rôznych kmeňov koronavírusov. Niektoré vyvolávajú slabšie infekcie podobné prechladnutiu, zatiaľ čo iné môžu spôsobovať závažné respiračné ochorenia, ako je SARS. ⁽¹⁰⁾

Čo spôsobujú?

U zdravých ľudí spôsobujú bežné koronavírusy mierne príznaky, ako horúčka, kašeľ, bolesti hrdla a upchatý nos. Agresívnejšie kmene, ako SARS-CoV či SARS-CoV-2, napádajú priamo respiračnú sústavu a okrem vysokej horúčky a silného kašľa môžu spôsobiť ťažkosti s dýchaním a zápal pľúc. Pri oslabení imunity môžu vírusy zasiahnuť aj iné orgány, napríklad pečeň alebo obličky.

Ako sa prenášajú?

Koronavírusy sa šíria najmä respiračnými kvapôčkami pri rozhovore, kýchaní či kašli. Okrem toho dokážu prežiť na povrchoch, odkiaľ sa môžu preniesť do organizmu pri dotyku tváre, najmä úst, nosa alebo očí.

8. Norovírusy

Jedny z najnákazlivejších patogénov patria do skupiny RNA vírusov a sú hlavnou príčinou vírusovej gastroenteritídy, známej aj ako črevná chrípka. Tieto vírusy napádajú tráviaci trakt a spôsobujú zápal sliznice čriev, čo vedie k typickým príznakom ochorenia. Už minimálna koncentrácia vírusu dokáže spôsobiť ochorenie.

Norovírusy sú mimoriadne odolné – dokážu prežiť na rôznych povrchoch aj celé dni, a to pri širokom rozpätí teplôt. Navyše patria k najrýchlejšie mutujúcim vírusom, čo znamená, že infekcia sa môže opakovať, aj keď ju človek už raz prekonal. ⁽¹¹⁾

Čo spôsobujú?

Črevná chrípka má rýchly nástup, príznaky sa zvyčajne objavia už 1–2 dni po infikovaní vírusom. Medzi najčastejšie patria nevoľnosť, zvracanie, vodnatá hnačka, žalúdočné a brušné kŕče, niekedy aj slabšia horúčka a celková vyčerpanosť. Hoci symptómy môžu byť nepríjemné, najväčším rizikom je dehydratácia, ktorá vzniká rýchlou stratou tekutín.

Ako sa prenášajú?

Norovírusy sa prenášajú najčastejšie konzumáciou kontaminovanej potravy alebo vody, ktoré obsahujú mikroskopické častice vírusu alebo stopy fekálií. Prenos je možný aj priamym kontaktom s nakazenou osobou, najmä počas akútnych príznakov. Vírus dokáže prežiť aj na povrchoch, ako sú kľučky, uteráky alebo príbor, čím zvyšuje riziko šírenia.

9. Rotavírusy

Podobne ako norovírusy, aj rotavírusy patria medzi RNA vírusy. Sú jednou z hlavných príčin žalúdočných infekcií. Napádajú bunky sliznice tenkého čreva, kde spôsobujú zápal a narúšajú vstrebávanie tekutín a živín. Najčastejšie postihujú deti, pričom podľa odhadov ich do piateho roku života prekoná takmer každé jedno dieťa. Proti rotavírusom existujú účinné vakcíny, imunitu však často poskytuje aj samotná nákaza. Opakovaná infekcia je zriedkavá, a ak sa vyskytne, máva miernejší priebeh. ⁽¹²⁾

Čo spôsobujú?

Rotavírusy spôsobujú črevnú chrípku, pričom príznaky sa objavujú zvyčajne do troch dní po nákaze a trvajú asi týždeň. Typickými prejavmi sú vodnatá hnačka, zvracanie, bolesti brucha a mierna horúčka. Najväčším rizikom však nie sú samotné príznaky, ale dehydratácia, ktorá môže nastať v dôsledku straty tekutín.

Ako sa prenášajú?

Rotavírusy sa do organizmu najčastejšie dostávajú dotykom tváre po kontakte s kontaminovaným povrchom. Môžu sa vyskytovať aj v jedle a nápojoch, ktoré vírusom infikovaný človek skonzumuje. Tak ako norovírusy, aj rotavírusy sú vysoko odolné a dokážu prežiť v prostredí celé dni, čo zvyšuje riziko ich šírenia.

10. Varicella-zoster vírus

Vírus varicella-zoster patrí do rodiny herpesvírusov a je známy svojou schopnosťou zostávať v tele hostiteľa v latentnej forme. To znamená, že po prekonaní počiatočnej infekcie sa vírus „ukryje“ v nervových bunkách a v nich zostáva neaktívny celé desaťročia. Znovu sa môže aktivovať pri oslabení imunity, stresových situáciách alebo u starších ľudí. Najčastejšie spôsobuje ovčie kiahne, ktoré sa vďaka rozšírenej vakcinácii už vyskytujú len zriedka. Vírus sa však stále môže prejaviť vo forme pásového oparu, ktorý postihuje najmä staršie osoby alebo jedincov so zníženou obranyschopnosťou. ⁽¹³⁾

Čo spôsobuje?

Vírus vyvoláva ochorenia charakteristické kožnými problémami. Ovčie kiahne sú sprevádzané malými, svrbivými vyrážkami, ktoré môžu pokryť celé telo, spolu s miernou horúčkou a stratou chuti do jedla. Pásový opar je na rozdiel od kiahní lokalizovaný – bolestivá a svrbivá vyrážka sa objavuje iba na jednej strane tela, spravidla v páse alebo na hrudi.

Ako sa prenáša?

Vírus varicella-zoster sa šíri najčastejšie kvapôčkami pri rozprávaní, kašli či kýchaní, no prenos je možný aj priamym dotykom postihnutého miesta. Ovčie kiahne sú výrazne nákazlivejšie než pásový opar. Ľudia, ktorí neboli očkovaní alebo neprekonali ovčie kiahne v detstve, môžu toto ochorenie získať aj pri kontakte s človekom, ktorý má pásový opar.

11. Epstein-Barrovej vírus

Ďalší člen „rodiny“ herpesvírusov je Epstein-Barrovej vírus (EBV). Dvojvláknový DNA vírus infikuje B-lymfocyty, ktoré sú súčasťou imunitného systému, a dokáže v tele zostať v neaktívnej forme po celý život. Odhaduje sa, že až deväť z desiatich dospelých nosí v tele jeho neaktívnu podobu. Vírus má schopnosť aktivovať sa za určitých podmienok, ako je oslabená imunita alebo stres. Po aktivácii zvyčajne spôsobuje infekčnú mononukleózu, no v závažných prípadoch môže prispieť k vzniku niektorých druhov onkologických ochorení. ⁽¹⁴⁾

Čo spôsobuje?

Mononukleóza sa najčastejšie vyskytuje u tínedžerov a mladých dospelých. Medzi jej príznaky patrí dlhotrvajúca únava, horúčka, bolesti hrdla a opuchnuté lymfatické uzliny v hrdle. Hoci ochorenie zvyčajne odznie do dvoch týždňov, únava môže pretrvávať aj niekoľko mesiacov. V zriedkavých prípadoch dokáže Epstein-Barrovej vírus vyvolať niektoré formy rakoviny, vrátane Burkittovho a Hodgkinovho lymfómu či nosohltanového karcinómu.

Ako sa prenáša?

Infekčnej mononukleóze sa často hovorí „choroba z bozkávania“, pretože vírus sa najčastejšie prenáša slinami. Po infikovaní sa z každého nositeľa stáva potenciálny prenášač vírusu na celý život. Prenos je možný aj z matky na dieťa počas tehotenstva, pôrodu alebo kojenia.

Ako prebieha liečba vírusových ochorení

Vírusové ochorenia si vyžadujú špecifický prístup, keďže antibiotiká, na ktoré sa často spoliehame pri bakteriálnych infekciách, v tomto prípade nefungujú. Liečba sa preto sústreďuje predovšetkým na zmiernenie príznakov – základom sú lieky proti horúčke, bolesti či kašľu. Pri závažnejších ochoreniach, ako sú hepatitída C alebo chrípka, zohrávajú kľúčovú úlohu antivirotiká, ktoré dokážu spomaliť množenie vírusu a zmierniť jeho dopad na organizmus. Dôležitým nástrojom v boji proti vírusom sú aj vakcíny, ktoré dokážu predchádzať infekcii alebo znížiť jej závažnosť.

Ako sa chrániť pred vírusmi

Prevencia je prvou a najúčinnejšou líniou obrany pred vírusmi. Základy, ktoré fungujú za každých okolností, sú pravidelné a dôkladné umývanie rúk, používanie dezinfekcie a vyhýbanie sa kontaktu s chorými.

Pri vírusoch šírených pohlavným stykom je kľúčové používanie bariérovej ochrany. V neposlednom rade sa nesmie zabúdať na podporu imunity – zdravá strava, pravidelný pohyb, kvalitný spánok a zvládanie stresu pomôžu vytvoriť obranný múr, ktorý vírusy len ťažko prekonajú. Prevencia nie je len o ochrane, ale je o vedomom rozhodnutí žiť zdravší život.

Zoznam použitých zdrojov:
(1) Human viruses: discovery and emergence
(2) Adenovirus: Symptoms, Causes & Treatment
(3) Cytomegalovirus (CMV) infection – Symptoms & causes
(4) Cytomegalovirus (CMV)
(5) Hepatitis
(6) Herpes: The Blistering Facts
(7) About Genital HPV Infection
(8) Cervical Cancer Causes, Risk Factors, and Prevention
(9) The burden of Influenza
(10) Coronavirus > Fact Sheets
(11) About Norovirus
(12) Startseite: Rotaviruses
(13) ONEMOCNĚNÍ VYVOLANÁ VIREM VARICELLA-ZOSTER
(14) About Epstein-Barr Virus (EBV)